Na samom okraji juhu Slovenska, tesne pri hraniciach s Maďarskom sa nachádza Veľký Kamenec. Jeho architektonickou i historickou dominantou je gotický hrad, ktorý stojí na pahorku na okraji obce. Od ruín sa ponúka pohľad na nížiny Bodrogu, Tajbu, Zemplínske vrchy i za hranice.

Kostolík postavil niekedy v druhej štvrtine 13. storočia na vyvýšenine neďaleko rieky Bodrog ako jednoduchú stavbu s obdĺžnikovou loďou, mierne vyoseným kvadratickým presbytériom a západnou emporou. Prvýkrát sa v písomných prameňoch spomína v roku 1329.

Kostolík postavili niekedy v priebehu 12. storočia ako neveľkú stavbu s obdĺžnikovou loďou a polkruhovou apsidou. Začiatkom 16. storočia ju prestavali v neskorogotickom štýle. V tomto období zrejme zamurovali pôvodný portál na južnej strane lode a vytvorili nový na západnom priečelí. Rovnako tak zväčšili okná na južnej strane lode a južnej a východnej stene apsidy.

MICHALOVCE. Michalovský Chrám Zoslania Svätého Ducha povýšili počas eparchiálnej odpustovej slávnosti, ktorá sa konala v jeho priestoroch, na baziliku minor. Spomínaná sakrálna stavba je považovaná za jedno z centier náboženského života gréckokatolíkov na Zemplíne.

Najvýraznejšou stavbou v stredovekej dedine bol kostol. Stal sa kultovou stavbou, ale aj cirkevno-správnym strediskom. Už v rokoch 1332-1335, v čase vyberania pápežských desiatkov, bola v Kline farnosť, v ktorej pôsobil farár Tomáš (Thomas). 

Kostolík postavil niekedy v druhej štvrtine 13. storočia na vyvýšenine neďaleko rieky Bodrog ako jednoduchú stavbu s obdĺžnikovou loďou, mierne vyoseným kvadratickým presbytériom a západnou emporou. Prvýkrát sa v písomných prameňoch spomína v roku 1329.

Zrúcanina hradu stojí na sopečnej kryhe na južných výbežkoch Vihorlatských vrchov na severozápad od obce Vinné, ležiacej na severnom okraji Potiskej nížiny pri Zemplínskej Šírave.

Zrúcania vodného hradu, prestavaného na kúriu, situovaný v meste Štítnik. Staré banícke mestečko v Revúckej vrchovine v doline 14km na západ od Rožňavy.