Rytier Roland putoval svetom so svojim ťažkým mečom Durandal a chránil chorých, slabých, deti a ženy pred protivenstvom a nebezpečenstvom. Po večeroch vyhrával na zázračnom lesnom rohu a tak uspával deti stredovekých miest. Veľa rokov putoval od mesta k mestu, od hradu k hradu. Všade si ho vážili a obdivovali pre hrdinské činy, spravodlivosť a lásku k deťom. Neraz zavítal aj do Bratislavy. Pomáhal brániť mesto pred nepriateľom a večer z radničnej veže vyhrával deťom na dobrú noc. Celé mesto zosmutnelo keď sa rozšírila správa o smrti udatného rytiera. Deti sa už nemohli tešiť na rytierove piesne. Rodičia, aby zmiernili ich žiaľ a zármutok dali postaviť na námestí pred radnicou krásnu fontánu so sochou rytiera Rolanda, aby bol aspoň takto k bratislavským deťom blízko.
Slávny rytier dával najavo svoju prítomnosť originálnym, ale trochu neobvyklým spôsobom. Každý rok na Silvestra presne o polnoci s prichádzajúcim Novým rokom otočí sa okolo svojej osi a pokloní sa smerom k domu strašidiel /roh Zelenej ul. a Hlavné námestie/. V tomto dome resp. na tomto mieste v dávnych dobách stála prvá bratislavská radnica. Roland hlbokým úklonom prejavuje úctu radným pánom, ktorí zahynuli pri obrane mesta.
Na veľký piatok, presne o tretej hodine popoludní zostúpi až na zem, ťažkým mečom sa zaháňa na všetky strany a tak pripomína mestu, že nezabudol na svoje povinnosti, že stále stojí na stráži ochotný brániť slobodu mesta.
Rolanda vidieť ako sa otáča môže len rodený Bratislavčan s tými najušľachtilejšími ľudskými vlastnosťami. Kto ho uvidí, bude v ďalšom svojom živote veľmi šťastný. A ten, kto ho na Silvestra neuvidí otáčať sa, bude nešťastný. Práve preto nebýva na Silvestra ani na veľký piatok pred fontánou nijaký nával. Spokojnejšie sa žije, ak nepoznáte svoju budúcnosť.
Na celej povesti je najpravdepodobnejšie to, že ho vidí ten, kto si na Silvestra vypije vyše miery dobrého bratislavského vína.
Foto: www.bratislava.sme.sk
