Drevený artikulárny kostol, drevená hrazdená baroková zvonica v Hronseku, miestna časť Banskej Bystrice.  Je to úžasná stavba bez jediného klinca a malá zaujímavosť. Tu sa narodil a na fare vyrastal aj náš výborný spevák a skladateľ Braňo Hronec...

Ťažba a spracovanie dreva patrilo od nepamäti k hlavným zdrojom obživy obyvateľov slovenských hôr. Začiatkom minulého storočia však kapacita a aj kvalita dopravy dreva tradičným spôsobom - splavovaním prestávala stačiť potrebám rastúceho priemyslu krajiny. Bolo nutné zabezpečiť kvalitnú a plynulú dopravu dreva počas celého roka. 

Kláštor Veľká Skalka si určite zaslúži našu pozornosť, keďže sa jedná o najstaršie pútnické miesto na Slovensku. Navyše, súčasťou kláštora je aj vybudovaný jaskynný komplex, ktorý prináša nejedno prekvapenie. Napríklad trojpodlažnú kaplnku, akú nenájdete nikde inde na Slovensku.

Liptovský Mikuláš je veľké mesto samo o sebe, takže navigáciu k nemu vysvetlovať netreba. Všade v ňom nájdete informačné a smerové tabule, ktoré poukazujú či už na Tatralandiu alebo Kontaktnú Zoo Liptov. Presne týchto tabúľ sa držte, lebo Dom hore nohami je umiestnený hneď vedľa týchto známejších atrakcií. Nemôžete ho prehliadnuť, lebo rodinný dom hore nohami kúsok od hlavnej cesty je naozaj neprehliadnuteľný.

Prehliadková trasa Hornonitrianskeho banského skanzenu Baňa Cigeľ začína jazdou banským vláčikom v dĺžke 2 312 metrov do hnedouhoľnej bane. Pokračuje pešou prehliadkou podzemnými banskými priestormi v minimálnej hĺbke 80 m pod povrchom v bývalej časti II. ťažobného úseku. Pešia časť prehliadkovej trasy v bani má dĺžku 566 m jedným smerom.

Na území mesta sa nachádza 201 národných kultúrnych pamiatok. Najvyššieho medzinárodného uznania sa mestu dostalo v decembri roku 1993, keď bolo historické jadro mesta spolu s technickými pamiatkami v okolí zapísané d Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Vnútrozemská vodná cesta Baťov kanál vznikla v 30. rokoch 20. storočia ako projekt využívaný na zavlažovanie územia. Firma Baťa vlastnila lignitovú baňu v Ratiškoviciach a plavebnú cestu využila na prepravu paliva. Na tieto účely sa využívala až do roku 1960. V 90. rokoch sa opäť obnovil jej význam a začala sa využívať na turistické účely

Táto národná kultúrna pamiatka sa rozprestiera na vrchu Havránok nad vodnou nádržou Liptovská Mara.