V obci stál ešte na začiatku 20. storočia gotický kostol z prvej tretiny 14. storočia, zasvätený sv. Krížu a neskôr sv. Michalovi archanjelovi (zmienka v kanonickej vizitácii z roku 1701). 

Iba zrúcanina veže sa zachovala z ranogotického kostolíka zaniknutej stredovekej dediny Miloj pri Spišskom Hrušove. Viac svetla do jeho histórie vniesol archeologický výskum Bela Pollu v 60. rokoch minulého storočia.

Najstaršou a zároveň najznámejšou architektonickou pamiatkou okolia Kalinčiakova je románsky emporový kostolík z 12. storočia, ktorý predstavuje ukážkový príklad románskeho slohu. Postavili ho ako jednoloďovú stavbu s polkruhovou apsidou a západnou emporou.

Kostolík je v pomerne dobrom stave. Patrí Rímskokatolíckej cirkvi (farnosť Žilina – Závodie) a využíva sa na bohoslužby i kultúrne podujatia. Pri farskom úrade funguje Združenie sv. Štefana-kráľa, ktorého cieľom je rozvoj a ochrana duchovných hodnôt, zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt. V noci je kostolík osvetlený.

Štvorkrídlová budova, stavaná okolo obdĺžnikového arkádového dvora s vežami na nárožiach. Dvojtraktové prízemie s neogotickou kaplnkou, ktorá je prístupná bohato riešeným portálom. Fasáda budovy členená bohatými neogotickými architektonickými článkami.

Kostolík postavil niekedy v druhej štvrtine 13. storočia na vyvýšenine neďaleko rieky Bodrog ako jednoduchú stavbu s obdĺžnikovou loďou, mierne vyoseným kvadratickým presbytériom a západnou emporou. Prvýkrát sa v písomných prameňoch spomína v roku 1329.

Významnou súčasťou kultúrneho dedičstva sú práve unikátne drevené kostoly. Drevená sakrálna architektúra je skvostom slovenskej ľudovej tvorby. Zvláštnosťou je, že objekty sú postavené výlučne z dreva a pri ich stavbe nemohol byť použitý ani jeden klinec. Vyznačujú sa originalitou a jedinečným technicko-umeleckým riešením.

Kostolík je dostupný po miernom výstupe z Dražoviec, mestskej časti Nitry. Bohoslužby sa slúžia len raz do roka, pri príležitosti sviatku patróna svätého Michala. Príležitostne sa tam konajú aj svadobné obrady.