Bytčiansky zámok je renesančná stavba v centre okresného mesta Bytča v Žilinskom kraji. Zámocký areál, pozostávajúci z vlastného renesančného paláca, tzv. Sobášneho paláca, ako aj z hospodárskych a obytných budov patrí k najvýznamnejším a architektonicky najpôsobivejším feudálnym sídlam na Slovensku.

Zrúcanina hradu a kaštieľ, stavebne spojené, pri rieke Belá, ležia na severnom okraji mesta Liptovský Hrádok pri ceste na Pribilinu. V súčasnosti v súkromnom vlastníctve.

Nachádza sa tu najsevernejšie položený empírový kaštieľ v Európe. Bol postavený ako renesančný v prvej polovici 16. storočia. Je úzko spätý s históriou šľachtického rodu Abaffy, obcou Horná Lehota, Oravským hradom a Oravskou stolicou. 

Miesto, na ktorom dodnes stojí zrúcanina hradu Slanec, má za sebou skutočne dlhú a bohatú históriu. Hradný kopec bol na základe archeologických nálezov z roku 1961 osídlený už v neolite ľudom bukovohorskej kultúry a neskôr v mladšej dobe rímskej.

Hradné sídlo na Vígľaši dal vybudovať Ľudovít I. Veľký v 14. storočí. Neskôr ho dokončil Žigmund Luxemburský a dal ho prestavať na poľovnícky zámok. Obľúbeným miestom oddychu bol aj za vlády kráľa Mateja Korvína. V druhej polovici 16. storočia k nemu na obranu proti Turkom pristavali nové opevnenie so štyrmi nárožnými vežami.

O hrade, ktorý stál kedysi na kopci nad obcou Ozdín v Novohradskej stolici severne od Lučenca, nezostalo dodnes takmer nijakej stopy. Lokalita sa nachádza asi 2 km nad obcou Málinec, smerom na Lazy.

Začiatok stavby hradu Zborov - Makovica sa pravdepodobne začal odvíjať od panovania Belu IV. Hoci údaje o hrade z toho obdobia sú hmlisté a sporné, jeho stavba v tom období je asi najpravdepodobnejšia. 

Zrúcanina hradu Pajštún leží na vápencovom brale vo výške 486 m.n.m nad obcou Borinka. Hrad Pajštún mal v minulosti celý rad mien. Viaceré z nich vznikli skomolením latinčiny, maďarčiny, nemčiny. Pôvod názvu Pajštún je pravdepodobne v nemčine, a to z mena Paullenstein.