Podľa historických písomností od roku 1280 vlastnili obec Veľký Kamenec (Veľký Kevešd) synovia šľachtica Šimona. V roku 1283 sa rodina s majetkom podelila tak, že vinice a usadlosti pripadli rodu Šóšovcov a druhej vetve rodu zo Stredy na Bodrogom.
Tieto dve rodiny viedli celé dve storočia tuhý boj o vlastníctvo hradu. Ten tu už hrad stál, pretože vznikol v rámci fortifikácie Uhorska po vpáde Tatárov (1241). Kráľ Belo IV. totiž počas bojov s Tatármi zistil, že najlepšou obranou sú kamenné pevnosti, ktoré po ukončení invázie nechal stavať po celom uhorskom pohraničí. Aj z toho dôvodu má väčšina slovenských hradov svoj pôvod v 13. storočí.
Od roku 1567 pevnosť slúžila aj ako prechodné sídlo kráľovských úradníkov, diplomatov, ale aj bohatých kupcov z ďalekých krajov.
Takto to trvalo do roku 1673, keď do Veľkého Kamenca prišlo kráľovské vojsko a zdemolovalo hradné múry. Nikto nevie prečo, predpokladá sa len súvis so stavovskými povstaniami kurucov, ktorí radi hrady obsadzovali využívali ako svoje pevnosti. Ich búranie malo zamedziť strate tých kráľovských a šľachtických sídiel, ktoré nemali dostatočne veľkú vojenskú posádku. Malý Kamenec, Streda nad Bodrogom, Klin nad Bodrogom, Somotor, Več a Berecki, obce patriace k hradu Veľký Kamenec, ostali bez ochrany.
Foto: www.pamiatky.net
