Občas ju mylne priraďujú k Osrbliu namiesto Ľubietovej a pokladajú ju za prvú vysokú pec v Uhorsku. Ako nás upozornilo občianske združenie Libetha, prvá uhorská vysoká pec vznikla v roku 1692 v ľubietovskej časti Huta, a nie v Troch Vodách. Po nej sú viditeľné už len pozostatky.
Ložiská železnej rudy sa v oblasti za Veprom – Červená jama našli v roku 1793. Vysokú pec v Troch Vodách začali stavať v roku 1795 dvaja členovia ťažiarskeho spolku Ľubietová. Do prevádzky ju uviedli až začiatkom 19. storočia.
Bohaté, skoro nedotknuté prastaré lesy boli výhodnou zásobárňou dreva na výrobu vysokopecného paliva – drevného uhlia. Horské potoky z dolín Hámorná a Prostredná zase poskytli dostatočnú silu vody na pohon dúchadla vysokej pece.
Pec produkovala surové železo. Časť sa odvážala na ďalšie spracovanie do erárnych hrončiarskych železiarní, menšia časť železa sa použila na odlievanie liatinových výrobkov do foriem priamo z pece.
Odlievali tu aj delové gule použité v uhorskej revolúcii 1848-49.
V roku 1835 podnik odkúpil podnikateľ Daniel Prihradný zo Spišských Vlách. Bane i železná huta Tri Vody sa stali súčasťou väčšieho železiarskeho komplexu Tri Vody-Bujakovo, ktorý surovým železom zásoboval výhradne svoje hámre a valcovne v Bujakove pri Brezne.
V rokoch 1867-68 uskutočnil Prihradný rozsiahlu rekonštrukciu svojho železiarskeho komplexu, v rámci ktorej pec Tri Vody prestaval na väčšiu kapacitu.
V roku 1873 bola už táto pec zastaralá a výrobu v nej zastavili. Pracovala skoro 80 rokov. Výrobu v Bujakove zatvorili v roku 1901.
Ostatné objekty železiarne pri požiari v roku 1882 vyhoreli a pri výstavbe úzkokoľajnej železnice v roku 1917 odstránili ich zvyšky.
Pozostatky vysokej pece zrekonštruovali a zakonzervovali v roku 1974 zásluhou Okresnej pamiatkovej správy v Banskej Bystrici. Objekt je chránenou kultúrno-technickou pamiatkou.
Zachovaná pec z lomového kameňa má pôdorys v základe s rozmermi 8,5 x 8,5 metra, rovnaká je aj výška. Kruhová šachta vo vnútri pece má priemer od 2,5 metra do 3 metrov.
Foto: www.ciernediery.sk
