Kostolík postavili niekedy v prvej tretine 13. storočia v celom jeho súčasnom rozsahu, vrátane svätyne zloženej zo štvorcového chóru a polkruhovej apsidy.
Už krátko po dokončení stavby bol interiér svätyne vyzdobený nástennými maľbami ešte neskororománskeho štýlu. Pri výzdobe kostolíka zrejme zohrali úlohu dominikáni z Kláštora pod Znievom, ktorí tam pôsobili niekoľko rokov tesne pred rokom 1250. Kostolík slúžil ako farský pre viacero osád i zo vzdialenejšieho okolia.
V 15. storočí bola pri kostolíku z južnej strany postavená kaplnka Božieho tela. Aj po nástupe reformácie zostal kostolík katolícky. V tomto období bola pri kostolíku postavená otvorená renesančná kaplnka so šesťbokou kazateľnicou pri západnom pilieri. V priebehu nepokojného 17. storočia bol kostolík opevnený.
Pravdepodobne v roku 1762 uskutočnili jezuiti rozsiahlu prestavbu, pri ktorej nahradila nová krížová klenba pôvodný drevený strop lode. V tomto období malo taktiež dôjsť k zamurovaniu pôvodných románskych okien, ktoré boli funkčne nahradené novými, v severnej i južnej stene lode.
Na začiatku 19. storočia už kostolík slúžil ako vojenský sklad, čím utrpelo vnútorné vybavenie. Nové lavice sem dali v roku 1830. Opravu samotnej stavby však vykonali až v roku 1839. V roku 1848 bol tento kostol zasa vojenským skladom, ale jeho následnú opravu urobili už v roku 1849.
Koncom 40. rokov minulého storočia boli objavené nástenné maľby v chóre, apside a na východnej strane lode, čo bolo podnetom k obnove kostolíka, pri ktorej boli nájdené pôvodné románske okná na južnej stene lode a východnej strane apsidy. Maľby boli zreštaurované v rokoch 1955 – 1956.
Pri archeologickom výskume v roku 1995 boli odkryté základy kaplnky Božieho tela, v roku 2000 sa tento výskum udial aj v interiéri kostola, ktorý definitívne potvrdil vybudovanie celej stavby v jednej fáze. V rokoch 2008 a 2009 sa realizoval výskum a následné reštaurovanie fresiek v interiéri svätyne.
Foto: www.sk.wikipedia.org
