V časoch vojen slúžil Pajštún aj ako útočište pre mníchov a pre posvätné predmety z kláštora, najmä pre vzácnu a uctievanú sošku Panny Márie. Minimálne 5 krát našlo toto vzácne paládium počas nájazdov a povstaní bezpečný úkryt na hrade. Iné názvy pod ktorými je hrad spomínaný sú Stupavský hrad, v roku 1439 sa objavuje pod menami Borostzan, Peylestian, roku 1476 Borastyankw, 1786 Paistun, maďarsky Borostyánko, nem. Paullenstein, Ballenstein. Pajštúnsky hrad patril do sústavy pohraničných hradov, ktoré v Malých Karpatoch preberali od 13.stor. funkciu ochrany severozápadných hraníc uhorského štátu. Prvá zmienka o ňom je z r.1273 a jeho vznik možno položiť do pol. 13.storočia. K najstarším častiam hradu patrí veža a palác, ktoré boli v 15. storočí prestavané. V 16. storočí bol vybudovaný nový pevnostný systém s mohutným rondelom a delovými pozíciami. Posledná baroková prestavba v roku 1619 obohatila hrad viacerými objektmi, najmä širokým arkierom tretieho podlažia paláca s neskoro renesančnými maskarónmi na mohutných kamenných krakorcoch. Zaujímavosťou je, že Pavol Pálffy prispel i svojimi vlastnými peniazmi a na stavbu dodával stavebný materiál zo svojich záhorských lesov. Filiberto Luchese prestaval hrad dôkladne, z pôvodného stredovekého jadra nezostalo takmer nič. Pristavil na západnej strane hradu značnú časť a postavil nárožné bastióny. V týchto miestach nebolo pod hradom vyvýšené skalné podložie, bastióny chránili hrad na jeho najcitlivejšom mieste a zároveň chránili prístup k bráne zozadu. Na najcitlivejšom a najzraniteľnejšom mieste hradu - na jeho severnej strane - postavil mohutný delový rondel. Ide vlastne o dve veže, ktoré nápadne vystupujú z hradieb múru. Jedna má polkruhový tvar, druhá má zalomené steny s nárožnou bosážou. Obidve veže sa s obranného hľadiska vzájomne dopĺňali a delovou paľbou vykrývali celú severnú stranu. V päte spomínanej bosovanej veže sa zachoval vytesaný letopočet 16?5. Bohužiaľ tento letopočet označujúci rok zbudovania veže je vytesaný do pieskovca, ktorý časom značne zvetral a tak jeho tretia číslica je dnes nečitateľná. Vychádzajúc z pomerov v tomto období, môžeme letopočet zrekonštruovať. Najlogickejším rokom dokončenia veže je rok 1645. Pri prestavbe bol hrad vybavený moderným delostrelectvom. Bohužiaľ z celej tejto nádhernej prestavby dnes môžeme v rozvalinách obdivovať len opevnenie na západnej strane. Najznámejšie sú však “pajštúnske levy” vpravo nad vstupnou bránou. Ide o renesančné maskaróny - konzoly ktoré podopierali dnes nedochovaný arkier. Pôvodne ich bolo asi deväť, dnes ich je na pôvodnom mieste šesť. V posledných desaťročiach sa niektoré maskaróny uvoľnili, následne vlastnou váhou prevážili a spadli. V súčasnej dobe sa jeden, pomerne čerstvo spadnutý, nachádza vedľa hlavnej brány a tak môžeme zblízka obdivovať kamenársku zručnosť starých majstrov. Prestavba a modernizácia hradu sa ukázala ako prospešná. Tridsaťročná vojna naberala svoje posledné obrátky. Význam hradu Pajštún vďaka týmto udalostiam stúpol. V roku 1644 vtrhli švédske vojská do Stupavy a celé mestečko i s okolím vyrabovali. Po sebe tu zanechali častého sprievodcu cudzích vojakov - mor. Epidémia vyčíňala takmer jeden rok a zanechala mnoho mŕtvych. Starostlivý Pavol Pálffy listom kastelánovi nariadil, aby udržiaval čistotu na hrade a zlepšil disciplínu medzi posádkou na hrade. Vojaci mali byť vo dne i v noci na stráži, pokiaľ nebezpečenstvo nepominie. Hrad vyhorel v polovici 18. storočia, čiastočne ho opravili a naďalej používali údajne aj ako muničný sklad. Od 1809, keď ho napoleonské vojská nechali vyhodiť do vzduchu, leží v ruinách.
Foto: www.ludiapremalacky.sk
.jpg)
.jpg)
