BA
BB
KE
NI
PO
TN
TT
ZA

Prihlásenie

Nahrávanie videa ...

Počasie

In-počasie
LenPoSlovensku

Prázdny tanier pre nečakaného hosťa na štedrovečernom stole

Vianočné sviatky sa u nás spájajú s mnohými krásnymi zvykmi a tradíciami. Jedným zo základných znakov slovenských Vianoc bola aj v minulosti štedrosť a pohostinnosť. A k tomu patrila pomoc núdznym. To platilo rovnako pre vidiek aj pre mestá – v Prešporku koncom 19. storočia mala každá slušná meštianska rodina „svojho“ chudobného, o ktorého sa starala. Každý deň dostával jedlo a v panskej kuchyni mal dokonca svoj tanier a lyžicu.

Aj na vidieku pri štedrej večeri dávali na stôl jeden tanier navyše ako symbol toho, že keď príde pocestný, bude vítaný. Pohostinnosť a schopnosť podeliť sa aj s málom, to bolo krédo našich predkov,“ hovorí Katarína Nádaská, historička a etnologička. „Vianoce ako sviatky lásky a pokoja prinášali aj chudobným ľuďom bez domova chvíle radosti. Pozývali ich  k štedrej večeri, ktorá pozostávala s lokálnych jedál a  zo surovín, ktoré boli v domácnosti dostupné. Hoci jedál bolo často až tucet - symbolizovali hojnosť - z každého jedla sa zjedli len jedno-dve sústa.“

Čo na štedrovečernom stole nesmelo chýbať?

Oplátky s medom a cesnakom, štamperlík hriateho, vianočná kapustnica (pre katolíkov bezmäsitá, pre evanjelikov s mäsom), cícerová či pohánková kaša sladená medom, Ježiškova kašička (krupicová kaša), strukoviny - hrach a fazuľa, fučka, pečené alebo dusené ryby, lámance, opekance, bobaľky, tatarčené pirohy, šošovicový prívarok. Ako vianočná polievka sa v niektorých regiónoch varila rybacia polievka, inde  mliečna hríbová, šošovicová polievka, prípadne kapusta, fazuľa a hrach.

„Dnešný  vyprážaný kapor a majonézový šalát je síce už tradíciou, ale novšou - začal sa objavovať na tanieri až v druhej polovici 20. storočia, vysvetľuje K. Nádaská.  Pre protestantov nebol Štedrý deň pôstnym dňom, a tak jedávali aj huspeninu, klobásky a výrobky zo zabíjačky. Záver štedrej večere patril kysnutým koláčom - metrový koláč, calty, tvarohovníky, orechovníky,  ťahané štrúdle plnené tvarohom, mrežovník, piekol sa i kračúň a roháče. Z mestského prostredia do vidieckeho prenikli bábovky, vianočky, štóly s mandľami a iné dobroty.

Skôr ako všetci zasadli k stolu, pomodlili sa a prečítali si z Písma stať o narodení Ježiška. Vianočný stromček sa objavil na vidieku až začiatkom 20. storočia. Bol malý, zavesený na hrade domu, ozdobený orieškami, sušenými jabĺčkami, slamenými ozdôbkami a slamou.

V meštianskom prostredí sa stromček udomácnil už v prvej polovici 19. storočia. Ozdoby boli honosnejšie, ale i tu ich vyrábali zo zamatu dievčatá v dievčenských meštianskych školách - podobne ako darčeky pre svoju rodinu. Aké darčeky mali deti na vidieku? Dievčatkám mama vyrobila bábiku a chlapcom otec vyrezal koníka, či inú drevenú hračku.

„Vianoce v minulosti boli najmä o duchovnej štedrosti, o tom, aby nikto nebol sám - ľudia si spievali koledy, chodili koledníci a vinšovníci počas celých sviatkov. To, čo by sme si mali brať ako vzor a príklad od našich predkov, je okrem iného ich ochota podeliť sa s druhými. Veď sa i hovorievalo: "Hosť do domu - Boh do domu" - a to platilo aj pre potulného vandráka, ktorý  zaklopal na okno a poprosil o nocľah a jedlo,hovorí Katarína Nádaská.

Je dobré vedieť sa podeliť s druhými, ktorí nemajú tak veľa ako my. Je dôležitá práve ochota dať na stôl prázdny tanier pre pocestného....a rovno ho pozvať k nášmu stolu s otvoreným srdcom, tak ako to robili naši predkovia.

 

Súťažná otázka
Súťaže sa môžete zúčastniť do 01.01.1970

Súťaž je ukončená.

Zadajte Vaše heslo