BA
BB
KE
NI
PO
TN
TT
ZA

Prihlásenie

Nahrávanie videa ...

Počasie

In-počasie
LenPoSlovensku

Biela sobota


Tento deň ležal Ježiš Kristus v hrobe. Svoj názov získala zrejme od bieleho rúcha novo pokrstených, ktorí prijali krst na Veľkonočnej vigílii. ( Je to bohoslužba na Veľkú noc, pripomínajúca Kristovo zmŕtvychvstanie)

Názov môže tiež pochádzať z ľudových zvykov veľkého upratovania a bielenia, ktoré sa konali v tento deň pred nedeľou Zmŕtvychvstania. Na Bielu sobotu sa ľudia starali o úrodu svojich polí. Na pole kládli krížiky z ohorených drievok a sypali na lúky popol z posväteného ohňa. Niekde sa za trámy domov dávali uhlíky, aby chránili pred požiarom. Doma sa okrem upratovania piekli mazance a baránky, plietli sa korbáče a zdobili vajíčka. Všetko sa pripravovalo na nedeľu.

Potom sa prvý krát po štyridsaťdňovom pôste mohlo konzumovať po večerných bohoslužbách mäso, v niektorých regiónoch aj mlieko, tvaroh, vajíčka a syr. Obľúbenou pochúťkou bol veľkonočný baránok, ktorý pochádza ešte zo starožidovskej tradície. Veľká noc bola pre Židov sviatok, ktorý sa volal Pesah. V období, keď starí Židia žili ako pastieri, bol sviatok jarného telenia sa dobytka a vtedy zvykli obetovať bohom pastvín barana. Podľa zvykov jednotlivých regiónov sa potom baránok zachoval ako jedlo z údeného mäsa, vajec a bielej múky, inde to zas bolo sladké pečivo.

„Na Slovensku sa piekli aj rôzne druhy obradových pečív, na západnom Slovensku sa napríklad na bielu sobotu piekli jidášky, čo bolo niečo ako fánky, ale mohli byť aj s kysnutého cesta. Pomenované boli podľa Judáša, ktorý sa ako figurína na Bielu sobotu pálil pri kostole spolu so zvyškami olejov a starých sviečok z kostola,“ pripomína odborníčka. Piekol sa aj obradový koláč, ktorý sa volal niekde pascha, inde zas baba, alebo calta, či mrváň. Pomenovanie pascha pre tento koláč pochádzal práve z pomenovania židovského sviatku Pesah.

Foto: www.varecha.sk

Súťažná otázka
Súťaže sa môžete zúčastniť do 01.01.1970

Súťaž je ukončená.

Zadajte Vaše heslo