Preslávil sa najmä ako sídlo lúpežných šľachticov, ktorí namiesto ochrany drancovali okolie.
Zrúcanina hradu Šášov stojí na okraji Štiavnických vrchov na strmom brale Orlí kameň nad údolím rieky Hron v nadmorskej výške 340 m. Združenie na záchranu hradu Šášov uskutočňuje konzerváciu hradu, obnovu niektorých jeho častí, resp. zachovanie súčasného stavu. Na internetovej stránke združenia nájdete informácie o histórii hradu, ale aj o aktuálnych nálezoch či podujatiach.
Šášov bol za dávnych čias strediskom provincie, zvanej Šúšolská a v starých listinách sa i spomína pod menom "Castrum de Susol". Prvá písomná zbierka o hrade pochádza z roku 1253, kedy bol jeho majiteľom v tomto čase ostrihomský arcibiskup Vančaj (Vancha) a jeho príbuzní Peter a Vincent, ktorí hrad údajne o pár rokov skôr aj postavili.
Sídlo malo rozlohu 75 krát 16 metrov a typickú ranogotickú dispozíciu s obrannou vežou, obytným palácom a obvodovou hradbou. Veža mala nepravidelný kruhový pôdorys s vnútorným priemerom 5,5 až 6,7 m a hrúbkou múru v prízemí okolo 3 m. Exponovaná poloha veže a neveľký priemer svedčili o jej primárnej obrannej funkcii, s prípadným využívaním na ubytovanie hradnej posádky, čo bolo bežné na väčšine vtedajších európskych hradoch.
Významným bol v Šášove rok 1424, keď hrad daroval svojej manželke Barbore sám kráľ Žigmund. V 15. storočí sa na stredovekom feudálnom sídle tiež uskutočnili najväčšie prestavby. Zdvojili vstupnú bránu do horného hradu a opevnili južný svah hradného brala. Prestavali východný palác a pribudol severný palác s dĺžkou 33 metrov, kde sa na prízemí rozprestieralo päť funkčne odlišných miestností so samostatnými vstupmi. V strede paláca bola situovaná kuchyňa s priestranným vyvýšeným murovaným ohniskom.
V omietke nad ohniskom sa dodnes zachovala unikátna kresba anonymného autora, na ktorej zobrazil pohľad na hrad. Vidno hlavné časti horného hradu a bralo s prístupovou cestou pod ním aj dominantný východný palác so štyrmi štítmi sedlových striech, ozdobených vlajkami. Kresba zachytáva i severný palác, vežu nad vstupnou bránou a vežičku nad vstupom do prvého predhradia.
Autor zachytil podobu hradu, ktorá vznikla po neskorogotickej prestavbe v 17. storočí, keď hral prešiel do držby Dóciovsov. Jeho dielo je o to vzácnejšie, že v roku 1677 hrad spustošilo vojsko Imricha Thökölyho a od tých čias ho nereštaurovali.
Zo Šášovského Podhradia vedie na hrad zelená značka. Na začiatku turistického chodníka je informačná tabuľa, ktorá informuje o histórií hradu. Výstup trvá asi 15 minút. Turistický chodník ďalej pokračuje na Blanočný vrch a zalesneným hrebeňom na najvyšší vrch v okolí Suť (718 m). Výstup trvá asi jednu hodinu. Z vrcholu je nádherný výhľad na okolie a najmä na Močiarskú dolinu.
