V roku 1786 na základe dekrétu Jozefa II. tu zrušili františkánsky kláštor. Nakoniec možno povedať, dobre urobil Jozef II. Slovensko vďaka nemu získalo malebnú rozvalinu v krásnom prostredí Malých Karpát.
Zaujímavé veci na jednom z kopcov medzi dedinkami Dechtice a Naháč sa udiali koncom 16. storočia. Dedinskému pastierovi sa na tomto mieste zjavila svätá Katarína. Na pamiatku udalosti vyhĺbil pastier v skale malú jaskyňu. Či jaskyňa skutočne existovala alebo nie, nie je úplne jasné. Archeológovia však potvrdili, že už v prvej tretine 15. storočia stála na skalnatom návrší nad Dubovským potokom gotická kaplnka. Na začiatku 17. storočia sa svätá Katarína zjavila roľníkovi Jánovi Mancovi z Dechtíc. Hádam aj vďaka tomu si toto miesto vybral Ján Apponyi, syn zámožného grófa z Jablonice k tomu, aby práve tu viedol pustovnícky život. Zo strany jeho rodiny mu nebolo dopriate venovať sa duchovnému rozjímaniu. Násilím ho prinútili vrátiť sa späť do kaštieľa v Jablonici.
Mladý muž na druhý deň v žiali zomrel. Zvláštne čaro tohto miesta primälo Krištofa Erdődyho, aby 21. decembra 1618 vydal zakladaciu listinu pre kláštor františkánov. Do roku 1646 bola postavená svätyňa aj ubytovne pre bratov františkánov. V tomto roku však Gabriel Erdődy (syn zakladateľa kláštora) spolu s manželkou Juditou Amande rozhodli, že pomôžu mníšskemu spoločenstvu a finančne prispeli na rozšírenie chrámu a areálu kláštora. V tomto čase tu začalo pôsobiť aj Bratstvo pásikárov (chordigerov), ktorí svoju aktivitu orientovali najmä na pomoc chorým a chudobným. Ani to im nepomohlo pri odôvodnení zrušenia ich rádu Jozefom II. v roku 1782. Cisár svoje konanie odôvodnil zneužívaním odpustkov a milostí. Samotnému zrušeniu predchádzali iné, bezpochyby zaujímavé udalosti typické pre toto nepokojné obdobie.