Dejiny mesta sa najneskôr začali písať od roku 1238, kedy boli udelené Banskej Štiavnici privilégiá kráľovského mesta. História Štiavnice je od vzniku mesta úzko spätá s baníctvom, o čom svedčí jej erb, kde je na modrom štíte zobrazené strieborné opevnenie a zlaté banské nástroje.
Banskoštiavnický rudný revír v ťažbe striebra od 13. až do konca 18. storočia bol v niektorých obdobiach najproduktívnejším zo všetkých banských revírov v Európe a aj v ťažbe zlata patril k najvýznamnejším producentom. S hospodárskym rozvojom išiel ruka v ruke aj stavebný a kultúrny rozmach mesta.
V architektúre mesta sú zastúpené všetky stavebné slohy. Veľké prestavby zaznamenalo mesto v 16. storočí, keď sa pod hrozbou tureckého nebezpečenstva mesto uzavrelo dvojitým pásom opevnenia s bránami na prístupových cestách a s dvomi renesančnými protitureckými pevnosťami, Novým a Starým zámkom.
Srdcom mesta je Námestie sv. Trojice obkolesené honosnými meštianskymi domami. V strede námestia sa vypína morový stĺp so súsoším sv. Trojice zo začiatku 18. storočia.
Medzi architektonické skvosty mesta nepochybne patria sakrálne stavby: neskorogotický Kostol sv. Kataríny, Kostol Nanebovzatia Panny Márie, klasicistický Evanjelický kostol. Stavby svojou krásou a precíznou prácou starých majstrov návštevníkom až vyrážajú dych.
Jednou z najkrajších dominánt mesta, ktorá upúta pozornosť už z diaľky je baroková Banskoštiavnická kalvária. Je to komplex sakrálnych stavieb citlivo zasadený do prírodného prostredia. Za zmienku stoja aj účelové budovy napr. Kammerhof – sídlo banskej komory, Radnica, Klopačka a 11 objektov bývalej Baníckej akadémie.
Významným medzníkom v histórii mesta bolo zriadenie Baníckej akadémie v roku 1762. Bola to prvá vysoká škola technického charakteru na svete a Banská Štiavnica sa stala centrom rozvoja banskej vedy a techniky v Európe.
Foto:www.horsanahory.sk
